Ako som zmenil svoj osud! - Samuel Žoldak - Krok vpred (podcast) Audio - Roman Hutira

V nasledujúcej časti sa dozviete ako si Samuel, tým že sa rozhodol vystúpiť zo svojej komfortnej zóny zmenil život tým, že do svojho života vpustil nové situácie a ľudí. A to doslova. -- Život je proces sústavného učenia sa z vlastných skúsenosti a zo skúseností iných. Na všetko v živote je správny čas, a to doslova. Prvých dvadsať – dvadsaťpäť rokov máte čas zistiť kto vlastne ste, to ako nám funguje telo a aj to, čo „tu“ vlastne robíte. Ďalších približne desať rokov máte na to, aby ste si to všetko ešte raz dobre rozmysleli a často z toho našli aj cestu von. Okolo štyridsiatky by ste mali už presne vedieť, kam smerujete. Päťdesiatka bude obdobím, kedy budete život držať pevne za uši a poriadne ho za ne ťahať. V šesťdesiatke by ste si mali nájsť čas na všetko, na čo nebol čas predtým a postupne uzatvárať veľkú kapitolu. No a ako sedemdesiatnici… tam zatiaľ aj tak nie ste. V reáliách našej stredoeurópskej kotliny sme zvyknutí, že takmer všetko a akýkoľvek nedostatok sa dá nahradiť, opraviť, či vymeniť za nový. Predstavte si ukazovateľ paliva vo vašom aute. Každou jazdou Vám palička ukazuje menej benzínu v nádrži. Ak ho miniete, znova ho doplníte a jazdíte ďalej. A teraz si namiesto nádrže a benzínu predstavte Váš čas na Zemi. Každá chvíľa je pomyselnou paličkou, ale rozdiel je v tom, že sa nedá doplniť, kúpiť, ani vymeniť… Okolo dvadsiateho roku života máte pred sebou unikátne obdobie. Fyzicky ste na vrchole síl, myseľ je bystrá a ničím nezaťažená. O ilúzie Vás ešte nik nestihol pripraviť. Povinnosti a záväzky sú stále len v matných obrysoch. Máte chuť žiť. Je čas spoznávať svet, čas spoznávať samých seba. Je to obdobie, kedy môžete riskovať bez toho, aby ste o tom dvakrát premýšľali. Žiadne hypotéky, deti, nikoho netreba nikam odviezť, doviezť, počkať, nič objednať, zaplatiť, vybaviť. Máte čas výhradne pre seba. Čas byť fakticky sebecký. Čas učiť sa jazyky, cestovať, čas na nových priateľov, lásky, nové názory, čas pracovať v zamestnaniach, ktoré Vás nikam neposunú a sú slabo platené, čas prespať kdekoľvek a s kýmkoľvek, čas byť iný, byť nezodpovedný (tú nezodpovednosť by som vymenila napr. za robiť chyby) a strácať čas s ľuďmi, o ktorých neskôr zistíte, že za to nestáli. Predstavte si, že nič z toho nezažijete, a to len preto, že sa rozhodnete ostať v rodičovskom byte o malú chvíľu dlhšie, ako je v skutočnosti nutné. Nedáte sami sebe čas urobiť niečo nekomfortné, iné – nedáte si šancu posunúť sa ďalej.